Zosuvy pôdy patria medzi najmenej predvídateľné a najničivejšie prírodné javy na našej planéte. Aké sú najväčšie zosuvy? V histórii geológie existuje mnoho udalostí, ktoré doslova zmenili tvár krajiny a mali fatálne následky. Poďme sa pozrieť na tie najväčšie a najzaujímavejšie zosuvy pôdy, ktoré sa udiali za posledných 60 rokov.
Tento zosuv patrí medzi najtragickejšie v modernej histórii. Po silnom zemetrasení sa uvoľnila obrovská masa ľadu, skál a bahna z hory Huascarán a s rýchlosťou až 300 km/h zasiahla mesto Yungay. Mesto bolo prakticky vymazané z mapy a iba zopár ľudí prežilo, keď sa ukryli na vyššie položené miesta, napríklad na cintorín.
Jeden z najväčších zosuvov v histórii nebol spôsobený iba prírodnými faktormi, ale aj ľudskou činnosťou. Po výstavbe priehrady Vajont sa svah nad vodnou nádržou destabilizoval. Obrovská masa horniny s objemom 270 miliónov m³ sa zosunula do nádrže, vytlačila vodu a vytvorila vlnu vysokú 250 metrov. Táto vlna prešla cez priehradu a zničila dolinu pod ňou. Katastrofa je dodnes príkladom toho, ako môže nevhodná inžinierska činnosť spustiť nepredstaviteľnú katastrofu.
Zosuvy pôdy nemusia byť spôsobené len zemetraseniami či dažďami. V Kolumbii v roku 1985 spôsobil výbuch sopky Nevado del Ruiz masívny zosuv bahna, nazývaný lahár, ktorý pochoval mesto Armero. Erupcia roztavila ľadovec na vrchole sopky a vzniknutá zmes bahna a lávy sa rútila rýchlosťou 60 km/h dolu svahom, pričom prakticky vymazala celé mesto z mapy.
Najnovší z veľkých zosuvov sa odohral v máji 2024 v provincii Enga v Papua-Novej Guinei. Masívny zosuv pôdy pochoval niekoľko dedín a zasypal tisíce ľudí pod tony bahna a horniny. Kvôli odľahlosti oblasti a komplikovanej záchrannej operácii nebolo možné presne určiť počet obetí.
Zosuv v meste Palu v Indonézii bol výnimočný kvôli fenoménu nazývanému liquefaction (tekutá pôda). Po silnom zemetrasení o sile 7,5 magnitúdy sa pôda v oblasti stala nestabilnou a doslova sa zmenila na tekutinu. Celé štvrte boli pohltené v priebehu niekoľkých minút, pričom domy a infraštruktúra sa pohybovali ako na vlnách.
Zosuvy pôdy sú často nepredvídateľné, ale moderné inžinierske a geologické metódy umožňujú ich lepšiu predikciu. Preto je dôležitý geologický prieskum pozemku, ktorý dokáže identifikovať rizikové oblasti a zabezpečiť stabilitu stavieb.
V rámci ochrany pred zosuvmi zohráva kľúčovú úlohu inžinierskogeologický prieskum, ktorý pomáha identifikovať slabé miesta terénu a predchádzať katastrofám.
V rámci hlbšieho skúmania geologických podmienok sa využívajú geologické vrty a vrtne práce, ktoré umožňujú presné zmapovanie podložia. Neoddeliteľnou súčasťou preventívnych opatrení je aj hydrogeologický prieskum, ktorý pomáha predchádzať problémom so spodnou vodou.
Ak vás zaujíma problematika inžinierskej geológie a chcete sa dozvedieť viac o monitorovaní zosuvov, sledujte náš blog alebo nás kontaktujte pre odborné poradenstvo!